Mayday, hľadá sa politická kultúra

13. novembra 2021, kricimzaludskeprava, Nezaradené

Slovenská politická scéna, ktorú nebaví počúvať nadávky, osočovanie a osobné útoky kričí mayday.

Ľuboš Blaha, SMER-SD

Ťažko sa opisuje, čo sa aktuálne v slovenskej politike deje a pekné slová sa pri opise používať nedajú. Učitelia alebo učiteľky materskej školy by našim politikom a političkám určite radi/y vysvetlili pravidlá slušného správania. Napríklad, že nie je vhodné ukazovať druhým ľuďom prostredník, že ženy sa neoznačujú za xantipy, kolegovia a kolegyne za debilov, primitívov a vrahov prípadne vrahyne

Slovo slušnosť si pobalilo kufre, nasadlo na jednosmerný let a z parlamentu odletelo. 

Mnohokrát sa môžem mýliť, je to ľudské. Mýlim sa však, ak poviem, že na verejnosti by sme sa mali správať podľa určitých pravidiel slušného správania? S rešpektom a porozumením? Empaticky a morálne? Mám to šťastie, že sa pohybujem v okruhu ľudí, ktorí tieto vlastnosti stále zo svojho vnútra nevytesnili. A potom je tu druhá realita. Ľudia, platení z daní a odvodov svojich voličov a voličiek, pre ktorých je slovo slušnosť archaizmom a zbytočnosťou.

Pri pohľade na náš parlament sme sa vrátili do stredoškolských lavíc. Je tam množstvo ukričaných deciek. Nevyspelých, drzých a mnohokrát za čiarou sa správajúcich ľudí neuvedomujúcich si svoje postavenie a zodpovednosť, bez štipky sebareflexie. 

Mnohí a mnohé z vás mi budú oponovať a brániť konkrétne koalíciu jej protikorupčným nádychom a tým, že porazili Fica. Dáva im to  snáď možnosť správať sa menej slušne? Ja tieto dymené okuliare na očiach nemám. Kroky vlády nepovažujem už dlhšie za protikorupčné a poraziť Fica nestačilo. 

Možno som náročný. A možno len aktuálne ľudské kapacity našich zástupcov a zástupkýň sú pod akýmkoľvek pomyselným “bodom mrazu”, ktorý som ochotný akceptovať. 

Slovenský parlament

Existujú totiž medze, v ktorých sa musíme naučiť chodiť. Už tento text je písaný expresívne, no nepresahuje  hranice, neuráža a hlavne, mňa si nikto z čitateľov a čitateliek nevolil a je jeho/jej osobným rozhodnutím si tento text prečítať. V prípade osôb v parlamente to tak nie je. Sú to ľudia, ktorí majú v rukách aj naše ďalšie kroky a preto počúvanie ich vyjadrení a rozhodnutí je pre nás mnohokrát povinnosťou a žiaľ, mnohokrát aj nepríjemnosťou.

Mne sa nezapáčil ten model “obyčajných ľudí”

Ľudí, ktorí ľudskou rečou komunikujú, fotia si mačky, nadávajú a ponižujú. Po prvé v deň keď zasadli do poslaneckých lavíc prestali byť obyčajnými ľuďmi, pretože prebrali zodpovednosť za životy nás všetkých. Po druhé, takto sa obyčajní ľudia nevyjadrujú. Považujem sa za obyčajného človeka a skrz to chápem slovo slušnosť v jeho správnych rozhraniach.

“Rozzúrená doga, ohrdnutá nevesta, kofa na trhu, hašterivá ženská, rozzúrená xantipa, paranoidná a sebastredná panička, ktorá šteká, pľuje, vrieska a hučí, dostala špinavé prachy, slúži americkej ambasáde a má ostať radšej pri nechtíkoch, frizúrach a garderóbach”

“Ste špivané protislovenské prostitútky.”

“Cigániková klame, veď to má trochu aj v mene.”

Róbert Fico, SMER-SD, Igor Matovič, OĽaNO

Únava

Sme unavení a unavené z vyjadrení tohto typu, ktoré sa objavujú na predných stranách médií každodenne a v čoraz vyššej frekvencii.  Sme unavení a unavené – tak ľudsky, a z toho mnohokrát môže plynúť zníženie štandardov, ktoré akceptujeme. 

Tento text je však apelovaním na vás, neznižujme štandardy, pokiaľ sa jedná o slušnosť a už vôbec nie, pokiaľ sa jedná o tú v politike. Dajme svoje egá stranou a mohli by sme mať skutočne slušný rozhovor.