Kričím za ľudské práva

2040 ku 150

Tento pomer čísel ma donútil zamyslieť sa nad tým, kde sme ako spoločnosť a aj ako jednotlivci spravili chybu. Pomer čoho vyjadrujú tieto cifry? Je to pomer medzi dvoma slovami, ktoré majú toho tak veľa spoločné a v jednej veci sú rozdielne – v použitom rode.

Na pracovnom portáli www.profesia.sk som do vyhľadávania napísal dve slová a to manažér a manažérka. Môžete si domyslieť, pri ktorom výraze bolo nájdených 2040 pracovných ponúk a pri ktorom 150. Tento priepastný rozdiel však nenachádzame len v pracovných ponukách. Trend vynechávania žien v komunikácii sledujeme takmer na všetkých spoločenských úrovniach. V televízii a médiách, na sociálnych sieťach, v politike, právnych dokumentoch, pracovných ponukách ba aj v školách.

Neviditeľná ženská väčšina

Sexistický jazyk sa prejavuje ponižovaním alebo stereotypným označovaním pohlaví, prípadne sexistický jazyk zbytočne upozorňuje práve na jedno pohlavie. Z presvedčenia, že jazyk je mocný nástroj, ktorý formuje svet chcem poukázať na to, že je dôležité začať sa na najvyšších úrovniach venovať inkluzívnemu, rodovo neutrálnemu jazyku.

Označovanie žien mužským rodom. Ako Vám táto veta znie? Ako nonsens? Pravda je však taká, že je to každodenná realita. Je na mieste použiť slovo zamestnanec, pokiaľ sa jedná o zamestnankyňu? Slovo učiteľ, napríklad v slovnom spojení „štrajk učiteľov“, ak ide aj a štatisticky prevažne o ženy?

„Skrývanie“ ženského rodu je časté aj ak sa rozprávame o médiách. Dôvodom je využívanie generického maskulínia aj pokiaľ nepoznáme reálne zastúpenie žien v skupinách. Už hore spomínaný štrajk učiteľov krásne podčiarkuje chybu, ktorú médiá donekonečna opakujú. V médiách bol niekoľkokrát v priebehu pár dní spomenutý štrajk učiteľov a to bez ohľadu na to, že zastúpenie žien v učiteľskom povolaní tvorí takmer 80%. Neznie slovné spojenie – učiteľský štrajk – snáď rovnako dôveryhodne a explicitne?

Dôsledky môžu byť fatálnejšie, ako sa môže zdať

Pokiaľ denne čítame o politikoch, lekároch, návštevníkoch, odborníkoch, málokto z nás si predstaví ženy. Rovnica je v tomto prípade jednoduchá. Pokiaľ si ani žena pri prečítaní týchto slov nepredstaví na danej pozícii ženu, ako si tam môže jedného dňa predstaviť napríklad seba? Tak editorsky jednoducho zvládnuteľná vec, ako spomenúť okrem politikov aj političky, odborníkov aj odborníčky, prípadne namiesto slov lekár a lekárka zdravotnícky personál, dokáže zmeniť vnímanie textu a takýto text osloví rádovo o niekoľko desiatok percent viac žien, ako text s použitým generickým maskulíniom.

Niečo, čo je však editorsky jednoduchá záležitosť stále nie je zvládnuté vo vnútri spoločnosti a to má za následok nedostatok žien v rôznych odvetviach od rádových až po riadiace pozície. Poslali by ste ako žena životopis na pracovnú ponuku kde hľadajú manažéra?

Pomer poslancov a poslankýň je v slovenskom parlamente približne 1 poslankyňa ku 5 poslancom. V tejto štatistike sú od nás lepšie takmer všetky európske štáty vrátane Poľska, kde sú poslednú dobu ženské práva pravidelne pošliapavané. Nevedia snáď ženy robiť politiku? Pozrime sa napríklad na Nový Zéland, Nemecko, Fínsko. Tieto krajiny riadia ženy a ostáva len rečníckou otázkou, ako sú na tom v porovnaní so Slovenskom čo sa napríklad dôvery občanov vláde týka.

Príčinou tohto pomeru sú aj rodové stereotypy a postavenie ženy v rodine. Zosúladiť život matky a poslankyne je náročné a aj pokiaľ vyvíjajú úsilie aby v oboch sférach dokázali nájsť harmóniu, nájdu sa poslanci, ktorí ich označujú ako „krkavčie matky“ len preto, že prišli na hlasovanie do parlamentu hoc majú malé deti.

Rodovo vyvážený jazyk na Slovensko nepríde prosiť o svoje uznanie. Zaslúži si však pozornosť, pretože práve jeho používaním môžeme búrať rodové stereotypy a pracovať na rovnoprávnej spoločnosti pre mužov a ženy.

Začnime od seba

Ako začať práve od seba? Prikladám pár rád.

1. Namiesto použitia oslovenia jedným rodom dbajme na oslovenie oboch. Spomeňme učastníkov aj účastníčky, vážených poslancov aj poslankyne.
2. Ak skupinu tvoria len ženy, nikdy nepoužívajme ich oslovenie v mužskom rode. Do druhého kola výberového konania postúpili tri záujemkyne, nie traja záujemcovia.
3. Hľadajme v našom jazyku možnosti, ako sa vyhnúť používaniu sexistického jazyka a napríklad namiesto vyhľadania odborníka použime výraz odborná pomoc.
4. Nepoužívajme každý/každá, ale všetci.
5. Pri preklade z angličtiny používajme obidva rody. Pri preklade slova teacher teda povieme o učiteľovi, ale aj učiteľke, pokiaľ to z textu nevychádza inak.